fbpx

Cestou necestou, hlavne s ISIC kartou: Marek Štosel - ISIC

Blog napísal študent Marek Štosel.

Všade na ulici sa niekto rozpráva a vymieňa svoje myšlienky s okolím. Ak by sme sa pozorne započúvali a začali nad vecami viac rozmýšľať, pochopili by sme viac. Ľudia si myslia, že ich nikto nepočúva, ale predsa sa nájde niekto, kto sa pozastaví a vypočuje si rozhovor od niekoho neznámeho. Napríklad ja stále počúvam ako všetci chceme cestovať, spoznávať nové miesta, zažiť nové zážitky, ochutnávať papanie a stretávať sa s niekým konečne novým a zdieľať pocity na vôkol s širším spektrom ľudí a nesedieť len doma na zadku a rozmýšľať nad život a tváriť sa kyslo ako kapusta v sude. A keď som si to všetko postupne rozobral v hlave, zistil som, že som na tom tak isto ako ostatní. Nič som poriadne nezažil a lamentujem nad svojim životom. Preto som sa rozhodol, že niečo pre seba urobím. Samozrejme na moje prekvapenie, keď som nad tým tak uvažoval celkom dlho mi to trvalo. Čo pre seba vlastne chcem urobiť, nebolo to vôbec jednoduché. Zrazu mi to došlo. Aj ja budem cestovať. Och aké originálne, že? Viem nič moc nápad. Rozhodnutie ako každé iné, ja viem, avšak aj ja musím niekde začať. Viem, že nie som dokonalý. Preto som sa rozhodol spoznávať najprv to čo mi je srdcu najbližšie, a tým je naše krásne malinké Slovensko, ktoré dokáže veľmi veľa ponúknuť. Ale kde začať?

Rozhodol som sa. Prvom rade, keď už mám ten ISIC tak si pôjdem urobiť zlavičku na vlaky. Jednoduché! Zaplatím banálnu sumu za to, že celý rok môžem cestovať úplne zadarmo. Úžasné, konečne niekto mysli na nesolventného študenta. Úprimne ja do tejto sféry „chudobného študenta“ nezapadám, ale prečo by som to nemohol využiť a zároveň ušetriť. Každá koruna je dobrá a nikdy neviem kedy sa mi to zíde. Raz som cestoval vo vlaku bez študentskej zľavy, samozrejme som musel zaplatiť rovnakú sumu ako každý pospolitý občan nášho štátu. Skoro som omdlel. Keď som videl tu cifru, ktorá na mňa pozerá, rozhodol som sa to rýchle ukončiť. Ja nebudem azda dávať toľké peniaze niekomu, kto sa o tie vlaky ani postarať nevie. Veď to vyzeralo príšerne. Myslel som že dostanem „nejakej ten Ajc“ ako by povedala Keliška. Nerozumiem tomu, vypýtajú si od človeka majland a potom mu ponúknu najnižšiu možnú úroveň prepravy. Veď to takto nemôže pokračovať. A preto by si mal každý jeden študent chytiť svoju kartu študenta a bozkať ju, že mu je vždy oporou a nápomocná a hlavne ochotná ušetriť niekedy ťažko zarobené peniaze, ktoré nepadajú z neba ako na jojke. Tak som to zvládol aj ja, zakúpil som si zľavu na vlaky a vyrazil som. Zrazu sa objavilo mesto do ktorého som cestoval, dúfal som že už ma nič tak nechutné neprekvapí ako minulá skúsenosť.

Vystúpil som, obzrel som sa. A vykročil som. Idem si prezrieť toto krásne mesto. Aha! Výstava, ktorú som chcel vždy vidieť. Ani som nevedel, že tu niečo takéto je. Pozriem sa na cenník vstupov. Samozrejme jeden aby musel banku vykradnúť, aby si mohol ísť pozrieť exponáty, ktoré ledva držia pokope a padá na nich prah. Ale riskol som to, išiel som sa spýtať, že či ponúkajú aj študentský lístok na výstavu, pani na mňa letmo pozrela a vraví. „A vy neviete čítať cenník.“ No hneď ďalšia zlá skúsenosť. Ale odpovedal som jej, „pani zlatá, ale ja som si to čítal, neopýtal by som sa vás to, keby to tam bolo.“ „Máte ISIC?“ „Jasné, mám.“ Ukázal som jej ho a zrazu si začala prezerať mňa a aj kartu. Evidentne si ma porovnávala. Mal som pocit ako keby som bol na pasovej kontrole v Egypte. Podala späť kartičku a zrazu vyslovila cenu. A ja od úžasu som ani nevedel vytiahnuť peniaze z budeláru. Šťastný som jej podával zopár mincí, ktoré som chvála bohu mal pri seba. Vážne to nič nebolo. Reálne som nečakal, že to bude tak málinko. A potom som už bol len v siedmom nebi. Skoro sa aj Vilko Rozboril pri mne zjavil. Oplatilo sa prísť, oplatilo sa ísť tým vlakom, a oplatilo sa nevynadať zlatej panej za prepážkou. ISIC mi spríjemnil celý deň. Neviem si ani predstaviť čo by som bez neho robil a hlavne neviem si ani predstaviť, koľko by som vyhodil lóve za to všetko. Jednoznačne si zaobstaraj študentskú kartičku, jednoznačne si ju aktualizuj každý rok. 10€ ťa nevytrhne. Len môžeš ušetriť. A ak si to zrátaš tak veľmi rýchlo pochopíš, že si do teraz robil chybu a neuplatnil si si svoju študentskú legitimáciu plnú zázrakov.

Followni a lajkuj nás 🙂
PRIHLÁSENIE SA DO ISIC KONTA »